Dve ženy na škodovke okolo Slovenska

Autor: Saška Uhlárová | 13.2.2015 o 10:02 | (upravené 15.6.2016 o 10:24) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  40041x

Toto leto tomu už budú dva roky a stále s láskou a úsmevom spomínam na tých perfektných 7 dní. Náš obraz letnej dovolenky sa trochu vymyká štandardom. Nebola to týždňová dovolenka na piesočnatých plážach ani výlet do Paríže,Londýn

  Všetko to začalo pred rokom v lete, keď som si uvedomila, že je to moje posledné študentské a bezstarostné leto.Chce to niečo originálne. Niečo načo nezabudnem a budem ešte dlho spomínať. Samozrejme chce to niečo lacné, veď som študent a viete ako to chodí v tomto období s financiami... 
V Júli sme dali hlavy dokopy a plán bol na svete. Spravíme si cestu okolo Slovenska. Načo sa tlačiť do zahraničia,keď si vlastnú krajinu nepoznám... Ale ako ? Stopom ? Vlakom ? Autom ? Zvíťazila možnosť c) autom. Ale aby sme to nemali také jednoduché tak sme sa dohodli, že túto strastiplnú cestu absolvujeme na "embečke". Výborný nápad. Veď naši rodičia jazdievali na dovolenky iba na takýchto luxusných limuzínach. Len by to ešte chcelo tu embečku, ktorú zrovna nikto nemal po ruke. Pár kliknutí na bazare a do týždňa bola aj škodovečka za neuveriteľných 100 euro. Teraz si tak vravím, že sme mali viac šťastia ako rozumu, pretože autíčko bolo fakt v zachovalom stave. Vlaste viac šťastia ako rozumu sme mali po celú cestu...


Určili sme si čas odchodu na 1. augusta. Len ako sa čas krátil pomenilo sa pár vecí a nám to vychádzalo tak, že v auguste sme mali voľno iba ja a kamarátka Majča. Povedali sme si, keď už je auto kúpené tak ideme nech aj traktory padajú. Cestu sme naplánovali z Prievidze do Banskej Bystrice - Orava - Tatry - Slovenský Raj - Košice a juhom naspať. O opravách motorov sme nemali ani potuchy a tak sme radšej na túto možnosť ani nemysleli. Proste dostali sme stručné informácie ako npr. "nevyvarte vodu" majte stále zapnuté kúrenie, pozor na olej a vždy nalievaj do nádrže adjetívum ( či olovo). Pre istotu sme si pribalili aj nejaký "vercajch"...ale to fakt iba pre istotu. 

Trasu sme si naplánovali na 7 dní. Vďaka nášmu internátnemu životu na vysokej škole sme mali kamarátov rozhodených po celom Slovensku a tak sme si na noc mali vždy kde zložiť hlavu. Takže o ubytovanie sme strach nemali. Chlapci ktorý nám mali robiť spoločnosť si nakoniec našli čas ale iba na 2 dni. Tak nás to veľmi potešilo. Mali nás počkať v Banskej Bystrici. 


Tak teda je tu deň D. (1.august)  A my vyrážame z neďalekej obce pri Prievidzi z Diviackej Novej Vsi. Všetko potrebné sme si hádam zbalili do čarovného predného kufra. Nasadli a už si to po pár kilometroch "rúbeme" neuveriteľnou rýchlosťou. Prvá zastávka bola na neďalekej  pumpe v Novákoch, kde sme si to natankovali do plnej nádrže a pre istotu kúpili aj dialničnú známku. (Človek nikdy nevie kam zablúdi ) Počasie nám prialo. Krásne slnečno bez mráčika na oblohe. A my na bielej škodovke okienka stiahnuté vonku 30 stupňov v aute 35...rúbeme si to cestou do Bystrice. 

  Keďže som v Bystrici študovala mala som tu privát. Tak                nocľah na tento prvý deň bol vybavený. Prišli sme cca                    poobede a času bolo dosť. Tak sme pobehali po námestí a              blízkom okolí. Pozreli sa na pamätník SNP a nakukli do                  múzea.Navečer sme išli počkať chlapákov na autobusovú stanicu. Vyložili sme si veci na byte, trochu natiahli kosti a už len dobre sa vyspať pretože ráno nás čaká dlhá cesta na Oravu...



 

 

2. Deň. Ráno sme sa zobudili tak aby sme vyštartovali o 9:00. 
Natlačili všetky veci do kufra a aká by to bola cesta, keby nepokrstíme túto našu bielu krásavicu. Meno dostala "Sobota". Kúpili sme ju v sobotu tak meno jej ostalo. Buchli sme šampus
a trošku sme ju pooblievali. Pre šťastnú cestu bez nehody. 
Nasmerovali sme si to smer Donovaly. Bola to testovacia jazda
Zvládne Sobota vystúpať do toho kopca so 4 pasažiermi ?Rýchlosť 50 km/h miestami 40. Za nami sa tiahla dlhá kolóna aut, že som nevidela jej koniec. 

Kúrenie bolo zapnuté naplno     a všetky okná stiahnuté dole.Motor vydával zvláštne zvuky ako keby kričal, ale zastaviť sme nemohli.... Napočudovanie sme to zvládli až úplne hore. Tu sme  dopriali autíčku odpočinok. Trošku sa popozerali po okolí a ponaťahovali. Toto bol pre nás najťažší úsek. Už sa iba spustiť dolu do Vlkolínca. To zvládneme aj na voľnobehu. Dolu kopcom sa do vnútra nahnal  trochu  chladnejší  vzduch a hneď sa tu dalo ľahšie existovať.  Dedinku Vlkolínec sme si obehli celkom rýchlo pretože slniečko pripekalo, tak sme skôr vyhľadali chládok miestnej krčmičky, kde sme si dotankovali trochu energie. 

Cestou do Ružomberku sme odbehli na hrad Likava, kde sme si zaplatili vstupné a trošku sme sa išli mučiť do mučiarne. 


Vonku bolo neznesiteľné teplo a viezť sa v takom teple ešte v aute, ktoré vám kúri pod zadkom je na nezaplatenie...Slintali sme ako pes po údenom po nejakom osviežení. Ďalšia zastávka musí byť jednoznačne Šutovo, kde sa schladíme. Ale najskôr si to vyšlapeme aj k Šutovskému vodopádu nech máme trochu turistiky...


Schladenie padlo vhod. No musíme sa pohnúť ďalej. Do večera musíme byť na Orave. A tak opúšťame toto miesto a rúbeme si to smer Dolný Kubín, kde si dávame malú prestávku. Cesta nám síce trvala

ale dočkali sme sa aj Oravy. Oravský hrad sme síce videli iba z diaľky, pretože sme museli ísť ešte pár kilometrov ďalej až do Oravskej Polhory. Tu nás už čakali kamaráti na chate. Rozhodli sme sa, že sa tu zdržíme 2 dni. V Námestove mali byť Hubertove slávnosti, tak by sme ich neradi premeškali. S partiou priateľov sme pobehali po tejto krásnej oblasti. Naša Škodovečka bola veľká atrakcia a tak sa nám v aute vyvážalo kopec ľudí, keď sme spoznávali tento kraj. Hlavne, že bolo veselo...

Bolo nám tam tak dobre, že sa nám ani odísť nechcelo. Ale museli sme sa rozlúčiť a ísť zase o kus ďalej smer Vysoké Tatry. Rozlúčili sme sa aj s našimi parťákmi a od Oravy cestujeme už len v dámskom obsadení. Je tu mnoho krásnych miest a nádherná príroda. No všetko by sme určite nestihli pobehať.

Ďalšia zastávka skanzen v Zuberci ale cestou sme sa zastavili ešte na Františkovej hute, ktorú sme zazreli z auta. Prudkým strhnutím volantu doľava sme naskočili na poľnú cestičku, ktorou sme sa dostali až k tejto rozpadnutej stavbe. 

Po ceste do Zuberca sme zbadali dvoch stopárov. Zobrať ich ? Nezobrať ? Ani som si to nestihla v hlave dať dokopy a už tlačím brzdový pedál k zemi. Mladý párik z Trnavy, ktorý sa rovnako ako my vybral na cestu okolo Slovenska. Lenže oni išli stopom. Ľudia so zmyslom pre dobrodružstvo stále žijú! Párik mal namierené na Roháče, ale bolo už celkom veľa hodín a tak sme im navrhli či sa snami nechcú zviezť do Zuberca a potom do Tatier. Súhlasili. Výborne aspoň nám bude v aute veselšie. 
Z auta sa stala spovednica v ktorej sme si vymieňali zážitky z cestovania až kým sme dorazili do skanzenu debata utíchla. Rozliezli sme sa po skanzene a obdivovali ...

Hodinová prechádzka po tejto dedinke nám stačila a pokračujeme ďalej v ceste. Dolu, dolu, dolu až sme prišli na Liptovskú Maru. Ďalšia prestávka. Bufet s hot-dogom a kofolou plus pár foto...

                       ...a pokračujeme smer Liptovský Hrádok - Východná - Štrbské pleso...

Na Štrbské pleso sme sa dostavili kúsok pred zotmením. Tu sa naše cesty so stopármi rozchádzajú, ale ešte predtým sa poprechádzame po plese. Pri západe slnka vyzeralo čarovne. 

A ako sme vyriešili otázku bývania teraz ? No predsa kontaktmi z vysokoškolského prostredia. Spolužiak nás krásne ubytoval a my sme ľahli a spali, spali , spali.... Ráno treba skoro vstávať.

Tak keď sme už v tých Tatrách to by musel hrom do nás udrieť, keby nejdeme na turistiku. Také najprijateľnejšie nám prišlo Popradské pleso. Ráno bolo ešte celkom sviežo a tak sa nám kráčalo perfektne. No ako slnko stúpalo hore tak to s komfortom išlo dole vodou...

Na Štrbskom plese sme ešte absolvovali "Veveričiu dráhu". Trošku adrenalínu pred odchodom. A pokračovali smerom do Kežmarku. Cestou vidíme ďalšieho stopára. No pri detailnejšom pohľade 

zisťujeme, že ide o postaršiu pani. Tak teda zastavujeme. A máme pasažiera až do Kežmarku.Keď sme sa opýtali tety či sa nebojí stopovať, ˇ(Veď predsa má už svoj vek a ľudia sú v tejto dobe nie len dobrý ) nás hneď "zotrela". Pekná niesom. Peniaze nemám: Tak načo by ma niekto okrádal. Pobavili sme sa a hneď bola v aute veselá nálada. Pani bola taká dobrá, že nám poukazovala Kežmarok a tak sme boli za túto stopársku obeť vďačné. 
 

Z Kežmarku do Levoče. No dávame si zastávku ešte v Spišskom Štvrtku. Kde sa iba na chvíľu natiahneme a zase sadáme do auta na prepotené sedačky. 

V Levoči si sadáme do miestnej krčmičky odkade sme mali výhľad na Mariánsku horu. Pánko čo sedel hneď vedľa spozoroval, že asi nepochádzame od týchto končín. A tak nám začal rozprávať o púťach, ktoré sa konajú na tejto hore. Spýtali sme sa ho ako sa tam dostaneme. Trasu nám pekne popísal no my sme ju v praxi trochu dovrzali. Poblúdili sme, ale nakoniec sme sa tam dostali. 
Keď sme boli ešte v meste. Nemohli sme prehliadnuť návštevu Chrámu sv. Jakuba, ktorý schovával dielo Majstra Pavla z Levoče. Oltár ale reštaurovali, tak namiesto originálu sme videli iba obrovský plagát.

A aká by to bola cesta po Slovensku, keby sme nenavštívili Spišský hrad. Z Levoče sme teda cestovali do Spišského podhradia. Zastavili našu "káru" pod hradom a šlapali hore chodníčkom na hrad. Obrovský. Asi tak by som ho opísala. V týchto končinách som nikdy nebola a vždy som chcela navštíviť tento hrad. Tak aj napriek tomu, že vonku bola teplota pomaly 40 stupňov tešila som sa z toho, že sa tu môžem poprechádzať.

 Hrad nesklamal.Túlali sme sa tu v skupinke so sprievodcom a ja som fotila asi všetko čo sa dalo.

V Spišskom Podhradí sme si našli malý útulný penziónik s výhľadom na hrad. Tu prespíme do rána a potmo budeme pokračovať do Košíc. Je to 1x čo platíme za ubytovanie. Všetko ide podľa plánu. Snažíme sa zaspať ale teplo nám v tom bráni...

Ráno vyrážame smer Slovenský raj. No cestou do raja máme prvú komplikáciu s autom. Jednoducho sa nám vcuclo okno vodiča do dverí. A nevedeli sme ho vytiahnuť. Odparkovali sme to na parkovisko pred Dobšinskú ľadovú jaskyňu a zúfalo pozerali na nezavreté okno. Hm, svet sa nezrúti....poriešime to neskôr. Schladíme najskôr hlavu v jaskyni. Ujovi čo strážil parkovisko som povedala nech dá špeciálne pozor na našu bielu krásku. Nech nám nevykradnú veci. Pretože v aute sme mali zavreté úplne všetko. A šup ho do jaskyne....Hotová mraznička...
V raji sme sa zastavili v Dedinkách, kde spolužiaci robili animátorov na tábore. A tak šikovný spolužiak sa nám pokúsil náš malý problém s oknom vyriešiť. A aj ho vyriešil.Šikovné ruky tohto mladého junáka rozobrali tapacír na dverách, okno vypodložili výstražným trojuholníkom tak aby okno držalo a nasadili tapacír naspať. Výborne :) Okno drží a už nás teda nevykradnú. Také provizórne riešenie, ktoré by malo vydržať cestu.
Naobed sme sa ešte išli osviežiť na Palcmansku Mašu, ale nie nadlho. Ešte dlhá cesta pred nami. Snád stihneme prísť na Zemplínsku Šíravu...

KOŠICE. Stále neverím tomu že sme sa sem dostali. Na staručkom aute bez GPS za pomoci automapy. Pozerám sa spätne. Pol cesty za nami, kopec nových ľudí, priateľstiev, smiechu,zážitkov, krásnych miest.Neuveriteľný pocit, že sme až tu. 
Hľadám v kontaktoch v mobile. Práve z Koších pochádza známy, ktorého som spoznala na jednom nemenovanom festivale v Trenčíne. Bac, je doma a spraví nám prehliadku po meste. Výborne takže dnes to máme aj so sprievodcom. Námestie, chrám sv. Alžbety, fontána, pivný bar a ešte pár zaujímavostí z tohto mesta....

Bolo už dosť hodín a my sme sa túlali mestom až do večera. Keď sa nám naši noví sprievodcovia ponúkli, že snami pôjdu na Zemplinsku Šíravu stanovať. Niečo okolo polnoci sadáme do auta a presúvame sa viac na východ.
Stan sme si tu stavali o 2hej ráno. Všade tma nikto my unavené z celého dňa sme sa iba zvalili do stanu (ak sa to dalo nazvať stanom)...
Ráno nás zobudil dusný vzduch. Nás stan sa začal premieňať na foliovník. Tak nech sme boli akokoľvek unavené a nevyspaté o 7mej hodine ráno sme už boli na nohách. Dávame raňajočky na lavičke a pobeháme si po Šírave. Tu sme dostali exkluzívnu ponuku pozrieť sa "aspoň" z diaľky 

na Luník IX. Atrakcia ako hrom. Ponuka, ktorá sa teda neodmieta. Tak sa vraciame naspäť do Košíc. Cestou ale stojíme ešte na pár zaujímavých miestach. Dargov a gejzír v Herľanoch. Gejzír sme prepásli a 2 hodiny na ďalší výstrek čakať určite nebudeme. Tak sa iba odfotíme a ideme ďalej....

Naši navigátori nás donavigovali na neďaleký Luník 8. Odtiaľ sme mali krásny výhľad na IX. Bližšie nám neodporúčali ísť. Tak sme sa na kopčeku kochali "krásou". 
 

Viac fotografií z tejto oblasti sem dávať nebudem. Sú aj pekné miesta a sú aj tie "druhé". Radšej sem pridám ešte pár krajších fotiek, ktoré budú stáť zato :) 
Tu sme sa rozlúčili s chalanmi a išli si zas svojou cestou smerom na juh....

Cestou sme pozorovali po pravej strane na vŕšku zrúcaninu hradu. Ideme hore ? Či nie ? Vonku horúčava v aute ešte 
väčšia. (Opravené okno,ktoré bolo vypodložené výstražným trojuholníkom sa totiž nedalo otvoriť. Sedadlo vodiča bolo špeciálne miesto na ktorom by ste za niekoľko minút ugrilovali kurča do zlatista.) Zastavujem auto pod hradom. Pozreli sme sa hore
a pri pomyslení ako tam hore šlapeme sme nasadli do auta
a išli radšej ďalej...

Jednoznačne stojíme na Krásnej Hôrke, ktorá bola síce 
kvôli rekonštrukcií uzavretá, ale aspoň sme ju videli bez
strechy. (škoda že nie so strechou) Pokračujeme smer 
Betliar.Sadli sme si do prístrešku na kofolku, kde príjemne prefukovalo a oddychovali. Obzreli sme si kaštieľ, poprechádzali sa po obci a šli zas o kus ďalej....
 

Cestou cez Rimavskú Sobotu sme si to namierili ešte trošku na juh do Jesenského. Návšteva spolužiačky a posedenie na kávičke a zase nejakých tekutinách. Naš výlet mi pripadal ako jedna "veľká návšteva". Aj keď sme vlastne cestovali iba ja a Majča, stále sme boli s niekým. Ľudia sa striedali a iba my také dve stálice sme sedeli v škodovke a presúvali sa z miesta na miesto. 

Dnes ešte musíme stihnúť jednu výnimočnú dedinku Ďubákovo. Spolužiak nás tu má ubytovať na chate. Táto dedinka má krásne čaro. Taká typická slovenská dedina. Nieje tu signál na mobil a tak je tu božský kľud. Prišli sme sem na večer. Hodili sprchu a sadli na podstienku. Tu sme sedeli dlho do noci, keď tu sme počuli ako sa z lesa ozýva hudba. Sadli sme do džípu a išli za hudbou takú pol hodinku. Zrazu uprostred lesa na lúke Techno párty.Pozerali sme sa nechápavo na seba. Obrovský stage postavený na lúke, reflektory, stroboskopy, reproduktory, generátory na elektrinu a kopec ludí čo sa metali z boka na bok.Neskôr sme sa dozvedeli že sa tu konala nejaká ilegálna techno párty. 
Ani sme nechceli a zúčastnili sme sa tejto divočiny....
 

Po nedospatej noci z Košíc sme sa konečne dobre vyspali. Skoro ráno opúšťame toto pekné miesto a smerujeme domov. Po zvážení si Záhorie odkladáme na inú dobu. Už sme predsa na cestách siedmy deň.  Cestou sa zastavujeme ešte na pár miestach, ktoré nám "cvrnknú" do nosa. Modrý Kameň, Senohrad,Bzovík. Najdlhšie sme sa zdržali v opevnenom kláštore Bzovík. Brána bola otvorená a tak sme "nakukli" dnu. 

Posledná zastávka je už iba v múzeu vo Svätom Antone a smerujeme domov....
 

Ták a to je asi celý popis našej strastiplnej cesty okolo Slovenska. Zážitok na celý život už mám splnený. Videli sme kus krásneho Slovenska a navštívili miesta na ktoré už tak ľahko nepôjdem. Týždeň v 26 ročnom aute, na ktoré sme sa tak neuveriteľne spoliehali a ktoré nás vôbec nesklamalo. Čo som veľmi milo prekvapená. (Rátali sme aj s možnosťou, že nás bude musieť prísť niekto  odtiahnuť) Spoznali sme kopec nových ľudí a prevetrali si naše jazdecké zručnosti. A to všetko za....teraz pozor....symbolickú cenu 130 euro. V tom rátam pohonné hmoty a to ubytovanie čo sme si raz zaplatili v Spišskom Podhradí, jedlo a pár suvenírov. Zatiaľ najkrajšia a najdobrodružnejšia dovolenka na ktorej som bola.

 Prajem Vám všetkým veľa dobrodružných a krásnych zážitkov z cestovania. Leto sa pomaly blíži tak by bolo dobré naplánovať nejaký pekný výletík či dovolenku.
 

 

Saška Uhlárová 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?