Zimná túra na Terynku 2 015 m.n.m

Autor: Saška Uhlárová | 21.1.2018 o 13:23 | (upravené 22.1.2018 o 14:20) Karma článku: 3,59 | Prečítané:  1118x

Ráno si privstať o čosi skôr, ako ste zvyknutí. Vydať sa do zimy a tmy s čelovkou na hlave. Kráčať niekoľko kilometrov po tme a do kopca.... Prečo by to niekto robil ?   

Teryho chata...
Táto najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou ma lákala už dlho. Ale... Predsa sú to Vysoké Tatry. Vnútorný hlas vraví REŠPEKT. Sneh, zima,tma zmeny počasia a v hlave ma napadlo ďalších 10 vecí proti.


Poučená z predošlých nezdarov a problémami s počasím overujem počasie. Večer má byť jasná obloha bez mráčika a ráno tiež. Ideálne podmienky. Skontrolujem to aj na druhej stránke, či sa predpovede zhodujú. Počasie nám praje, ale je to iba webstránka realita môže byť úplne iná. Predpovedi verím ani nie z polovice. Keby malo snežiť tak tam ani nejdem. A tak si v duchu vravím. Uvidíme ako bude, keď prídeme do Tatier. Zariadime sa teda na mieste.

Plán je nasledujúci. Prvý deň vybehneme zo Smokovca na  Zamkovského chatu. Druhý deň uvidíme podľa počasia.

V Smokovci počasie praje. Vonku je síce niečo pod nulou, ale nieje to tak strašné. Obloha jasná. A na chate nás už čakajú. Milá pani síce hlási, že ma plne obsadenú chatu, ale že ak si donesieme vlastný spacák s karimatkou môže nás uložiť niekde na zem. Okej, žiadny problém pribaliť spacák s karimatkou. Síce sa mi batoh zväčší o polovicu a pribudne váha cca 1,5 kg, ale aspoň budeme mať miesto na spanie. Vyrážame zo Smokovca smerom na Hrebienok po asfaltovej ceste, ktorá je zapadnutá snehom. Momentálne sa z nej stala obrovská zjazdová dráha  pre sánkarov. My šliapeme hore s veľkými batohmi na ramenách a vyhýbame sa sánkarom, všetkých vekových kategórií, ktorí si to so zmrznutým úsmevom "valia" dole svahom. Na Hrebienku vysvietené ľadové sochy, no my nemáme čas na chate nás čakajú tak zapíname čelovky a kráčame tmou. 
Chodník je vyšliapaný luxusne. Denne sa tu musí prehnať strašne veľa turistov. Po Rainerovu útulňu mi to pripadá, ako by tadeto prešiel odhŕňač. Časy na smerovníkoch mi sedia. Čo som teda nerátala, že to bude presné, dokonca rýchlejšie. Pred nami kráča tiež malé "svetielko z čelovky" ,tak kráčame mu v pätách. Psychicky a  fyzicky sa pripravujem na fakt, že budeme spať na zemi. Luxusné spanie. Už sa vidím ako budem ráno vstávať celá rozlámaná...

Za necelých 40 minút stojíme vo vstupnej miestnosti chaty a dostávame kľúče od izby.

Klúče od izby ? Počkať, počkať... Paráda,takže budem spať v posteli ? Nakoniec nám spravili miesto,niet lepšej správy. A nevadí mi ani, že som sem vytrepala ten spacák s karimatkou. Chata je ozaj plná. Je tu veselo a mieša sa tu čeština s poľštinou. Slováci sme tu asi iba my a chatár.  Rozmýšľame kam sa ráno vyberie veľká česká grupa s dosť kvalitným horolezeckým vybavením. Nadstavíme budík na 4:30 ráno. Ale aj tak všetko bude závisieť od počasia. 

Skoro ráno na chate je randál. Česi sa zberajú z chaty potom Poliaci a následne my. Rýchle raňajky v podobe slaniny s čajom a už stojím vonku v zime s batohom na ramenách. Pozerám na teplomer, ktorý je pri dverách chaty. V tme sa snažím zaostriť na ortuť teplomera. - 9 . Ak dobre vidím. Pozriem hore. Jasná obloha. Mesiac niekde zaliezol,ale vidieť všetky hviezdy jasne. Zhlboka sa nadýchnem. Výborne ani mi nelepí nosné dierky dokopy. Zas až taký mráz teda nieje...

Na Téryho to máme niečo okolo 2 hodín. Vonku to vyzerá schopne a tak rozhodnutie padlo, že ideme. A my vyrážame niečo krátko po 5 hodine ráno. Čelovka svieti.

Zase vidím pred stebou iba kúsok osvetleného snehu. Ale kráčam si celkom dobre vybehaným chodníkom. Včera nesnežilo, tak chodník nestihlo zafúkať. Kúsok nad chatou počujem ešte z ľavej strany, ako žblnká potôčik Malej Studenej doliny. Ale asi po pol hodne šliapania zastanem. Ticho... Ale úplné ticho. Potok už zamrzol, je bezvetrie, nad hlavou hviezdna obloha a tak nieje počuť absolútne nič. Snažím sa ukľudniť dych a nehýbať sa. Nekaziť to ticho šušťaním vetrovky. Iba tam tak stojím a počúvam. Nejde mi do hlavy, ako tam môže byť tak dokonalé ticho. Urobím jeden malý krok. Pod nohou to typicky zavŕzga. No nič, nemôžem tu takto stáť.

Rozhýbem sa ...Pomaly začína brieždenie. Kráčame rezko Malou Studenou Dolinou. Keď sa zahladím do diaľky,bez svetla čelovky vidím obrysy hrebeňov, ktoré lemujú túto dolinu z obidvoch strán. Ale keď sa pozriem priamo pred seba, vidím ďaleko v diaľke štyri malé svetla z čeloviek. Svetielka pomaly stúpajú. Rozmýšľam či sú to tí Poliaci čo išli pred nami z chaty. Zakaždým keď zdvihnem od zeme zrak sú vyššie a vyššie. Len mi pripomínajú, že aj ja budem musieť zdolať ten stupák hore. 

6:30 a my sme sa dostali pod strmý svah na ktorom som celý čas pozorovala "Poliakov". S vychádzajúcim slnkom je vidieť čoraz viac. Za chrbtom som nechala celú Studenú dolinu aj s výhľadom na Poprad a pred sebou vidím strmý kopec. Je čas nasadiť si mačky. Stúpanie je teda statočné. Mačky plnia svoju funkciu dokonale aj s palicami.

Vždy keď sa otočím vidím o čosi viac a výšku akú naberáme. Niekde v polke kopca už vypínam aj čelovku. Ten kopec nemá konca kraja. Treba kráčať veľmi opatrne, na tomto mieste sa môže ľahko stať úraz. Miestami stúpame rovno hore, miestami traverzom, ale hlavne opatrne z nohy na nohu. Po ľavej strane sa majestátne vypína Prostredný hrot. Ja sa mu otočím chrbtom a pomaly stúpam posledným strmým kopčekom.

Z poza kopca sa mi vynorí chata. Stihli sme to. Slnko je ešte za horami aj keď je už dosť svetlo. Hodinky ukazujú 7:10, keď som zhodila z ramien batoh a sadla si na lavičku pred dverami. Spokojnosť, úsmev a na "gánku" sa chladí horúca káva s parádnym výhľadom do doliny. Krásne ráno sa môže začať. 

Dám dole rukavice a snažím sa odfotografovať pár záberov, skôr ako mi zmrznú prsty na rukách. Vonku je asi trinásť čísel pod nulou. Takže až tak ľahké fotenie to nebude.  Po pár minútach mám už prsty celé skrehnuté a tak neostáva nič iné ako sa oprieť o drevené zábradlie chaty s horúcou šálkou kávy v zmrznutých rukách a len sa pozerať do doliny, ako sa snaží slnko predrať pomedzi vrcholce hôr a oblaky. 

Ale ešte nemáme vyhraté. Samozrejme nás čaká cesta dole. Kde tiež musíme zostupovať veľmi opatrne. Za svetla sa kráča ľahšie. Aj keď pre zmenu dávame teraz zaberať kolenám. 

Vždy som chodila na túry v týždni. Už viem prečo... Cestou z Rainerovej chaty sa frekvencia ľudí na chodníku začala rapídne zvyšovať. Slušne zdravíme každého turistu. Spätná väzba  nie vždy funguje a slušné "Ahoj, Dobrý, Zdravim" sa dostane iba asi z polovice pozdravených. Česť výnimkám a jednej asi 80 ročnej pani.  Na Hrebienku sa koná hromadná migrácia národa z miest do hôr. Či je to kvôli peknému počasiu, alebo pre Ľadový dóm so sochami, ale je tu "plnka". Na atrakciu Tatranského ľadového dómu bola tak dlhá rada, že sme si radšej odfotili 3 sochy čo stáli vonku a išli sme kade-ľahšie. S veľkým batohom sa vyhýbam turistom v "zimnej" teniskovej obuvi, ktorím sa musí dosť kvalitne kráčať po ľade a snehu. Kráčame po ceste smer Smokovec. Cestou nás ešte obehnú sánkari. V duchu zahreším. Prečo sme si hore nepožičali sánky...
No nič, tak sme si poctivo odkráčali hore aj dole cca 20km. A tak si domov nesiem na SD karte pár pekných fotiek, svalovicu a dobrý pocit z túry. 

Saša.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?