Zajtra je tu Popolcová streda.

Autor: Saška Uhlárová | 13.2.2018 o 15:23 | Karma článku: 3,12 | Prečítané:  798x

Popolcovou stredou ukončujeme fašiangové obdobie. Dnes už tieto zvyky pomaly zanikajú, tak by sme si mohli pripomenúť, ako ich oslavovali naši dedkovia, ujcovia, babky, prababky. Aby sme nezabudli, aká to bola veľká udalosť. 

Čas fašiangov je slávnostný. Má magicko-vetetačný charakter, pri ktorom vystupujú do popredia mnohé symbolické akty. V tomto období sa konajú rozličné druhy zábavy s tancom a hudbou. Ľudia sa obliekajú do masiek, kostýmov, krojov. Táto tradícia mala zabezpečiť úrodný rok, zdravie, plodnosť, zahnať zlé sily a negatívne vplyvy. 


Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide...
Najtypickejšou maskou týchto sviatkov sa stal turoň. Turoň znázorňuje silu, plodnosť, zdravie, vitalitu. Fašiangy poznajú snáď všetci. V minulosti ich oslavovali vo všetkých častiach Slovenska. Často krát boli označované ako aj najbujarejšie obdobie v roku, ktoré trvalo od Troch kráľov až do Popolcovej stredy. Vyvrcholenie bolo práve na Popolcovú stredu, alebo ako ju volali kedysi, "Škaredú stredu". Tento rok vychádza na 14. februára. Po nej nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkonočného pondelku ...

Pre tieto slávnosti je typické chodenie v maskách.

Okrem ľudských masiek sú to hlavne zvieracie masky, ktoré sa zjavujú v období fašiangov. V Čičmanoch chodili počas fašiangov s turoňom po dedine a naháňali ním strach najmä malým deťom. Kde nemali turoňa, nahradili ho kozou.  V Lutiši a na Gemeri chodievali s kozou. Starší verili v magicko-vegetačnú silu turoňa.  Keď chodili v Lutiši s turoňom, gazdovia ho veľmi očakávali. Nielen preto, aby mu dali odmenu, ale aby sa aj pováľal v hnoji. Čo turoň ochotne robil, lebo "kde sa turoň váľa, zemiaky sa dobre daria". Na takýto hnoj potom zapichovali prútie, ktorým šibali stádo idúce prvykrát na pašu. 


V Lysici vyzeral turoň trochu inak. Jeden chlap stojí, druhý je rukami opretý o jeho plecia a cez obidvoch je prehodená vrecová prikrývka, na ktorej je vpredu prišitá volská hlava so zvoncami a rohmi. S takýmto "turoňom" chodia z domu do domu a do susedných dedín a váľajú sa na hnojisku. Ďalší dvaja chlapi potom " akože" turoňa zabíjajú a pritom spievaju ...

"Veselé,turvoňko,vesele,
nach sa ti gazdičko zasmeje. 
Hore ty len, turvoňko,hore,vstaňže len 
a ja ťa,turvoňko,zimovať nebudem,nebudem.


V Pružine chodievali s maškarami na saniach a s muzikou. Na Popolcovú stredu doniesli chlapci do domov, kde sú dievčatá drevený klát. Popílili ho, alebo porúbali a na tomto dreve piekli šišky.

V Štiavniku chodila na fašiangy "Dorota" . Je to dievča, ktoré bolo oblečené ako sv. Dorota. Sprevádzajú ho dvaja mládenci s mečmi. Predstavujú pohanských vojakov. Chodia z domu do domu a predvádzajú výjavy zo života svätice. 


V Zelenči na fašiangy behali po uliciach "bakusy", aby obveseľovali aj tých, ktorí nepôjdu na večernú zábavu. Bakus je chlap, ktorý je oblečený do kožucha. Celý je vypchatý slamou a tvár ma začiernenú. Nechodí pešo , ale nosí sa na koze urobenej z dreva.  Takýto Bakus chodil po dedine a rozháňal mládež. 


V Omešnom obtočili chlapa slamou, ktorá bola upletená do pásov a bola schodovite upevnená. Takúto podobnú postavu mali aj v Košeckom Podhradí.

 

V Modrovke chodili  mládenci k dievčatám s muzikou, pričom tancujú a vystrájajú rôzne vtipy, ako napr. uviazali dievčatá o drevený klát. 


V Ochodnici zas chodili chlapi, prestrojení za medveďa, so zajacom v klietke

V Bystrickej doline a na Kysuciach súvisí s fašiangami chodenie mládencov po dedine s figúrou ľudskej podoby. Tá je vysoká 70cm a je spravená z handier. Nazývajú ho "dietko".

V Bystrickej doline ho nosia po domoch najmä na Mikuláša, Luciu a Veľkonočný pondelok. Tento zvyk je tak starý, že pochádza ešte z doby pohanskej. Tento zvyk bol na naše územie prenesený ešte, keď tu bola pohanská viera v plnom živote. Cirkev ho často zakazovala. 


Podobný tomuto zvyku boli na juhu kalendy a brumálie. S dietkom chodili mládenci a maškary po domoch, za čo ich ľudia obdarujú naturáliami. 

 

V minulosti, počas tohto fašiangového obdobia, prijímali mládenci do svojich radov aj malých chlapcov, ktorí už neboli ani deti a ani nie celkom dospelí. Toto "povyšovanie" sa dialo za slávnostných obradov, pri ktorých sa samozrejme pilo pálené. Nový člen získal určité práva. Mohol sa zúčastňovať na slávnostiach, ktoré usporadúvala mládež. Mohol chodiť na vohľady, vyspevovať po dedine, nosiť pero, partu, robiť návštevy na priadkach, chodiť za dievčatami. Z chlapcov sa stávali muži. 


Tak, viac ako 80 rokov dozadu...Niektoré zvyky boli teda bláznivé. Kto by sa teraz váľal v hnoji po susedoch ,alebo priväzoval dievky o drevený klát. Už si môže vyspevovať po dedine, kto len chce a nosiť si, čo len chce.  Staré tradície pomaly miznú. A my na ne zabúdame.

V mestách tieto slávnosti nahradili karnevaly, maškarné plesy, rôzne zábavy v maskách, ktoré sa konajú väčšinou víkend pred Popolcovou stredou. No na dedinách sa tento zvyk ešte ako tak zachoval. Ale z hľadiska časového a pracovného, sa tiež posúvajú oslavy na víkend, keď sú ľudia doma a nie v práci.  Doba ide dopredu a tak v sprievode masiek nájdeme okrem tradičných zvieracích "strašiakov" vyrobených z kožuchov, slamy a handier aj rôzne novotiny. Fantázií sa medze nekladú (Pat a Mat, Pipi  Dlhá Pančucha, královná Alžbeta a pod...) Hlavne, že sú ľudia v maskách a ťažko určiť ich identitu. Padajú aj zábrany. A tak sa tieto masky vedia aj viac odviazať, zabaviť prípadne viac vypiť. V sprievode nesmie chýbať ani Cigánka a hlavný gazda. Ten väčšinou nesie pokladničku s drevenou šabličkou, na ktorú sa napicháva vyslúžená slanina. Ten, kto nemá masku, máva oblečený kroj. S celým sprievodom chodieva "hudba". Harmonika, saxofón, trúbky... Celý tento sprievod ide po dedine. V každom dvore, do ktorého pustia fašiangovníkov, je prednesená krátka scénka s hudbou, spevom, tancom. Treba vytancovať gazdinú a gazdu domu, pozvať ich na večerný program, kde sa bude tradične o polnoci pochovávať basa.  Domáci pripravia malé pohostenie pre fašiangovníkov. Šišky, koláče, pálenku,pohostia, prípadne dajú výslužku vajíčka,slaninu,klobásku. Z vajec a slaniny sa spraví praženica, ktorá sa podáva pri večernom programe a ľudovej zábave, na ktorej sa stretnú ľudia z dediny.
O polnoci sa "pochováva Basa" . Sprievod oplakáva basu a pritom sa recitujú vtipné a trefné hlášky. Nesmú chýbať plačky, miništranti a kňaz. S pochovaním basy sa začína 40 dňový pôst. 

Tento 40 dňový pôst nemal iba kresťanský význam, ale aj očistný. Ľudia sa stravovali jednoducho a zo svojho jedálnička vynechali mäso, pálené a všetky dobroty. Nekonali sa žiadne zábavy a spoločenské akcie. Teraz by sme to mohli nazvať detox organizmu. Tento pôst sa tiež časom "vylepšil" a prispôsobil sa dobe. Niekto sa vzdá na 40 dní cukru či kávy, iný zas čokolády, alebo mäsa. Fantázií sa medze nekladú. Hlavná myšlienka stále ostáva rovnaká. Očistiť svoje telo...

Tak aké tradície sa ešte u Vás v regiónoch zachovali ? Dúfam, že ste dobre dofašiangovali a poriadne sa zabavili. Do Veľkej noci by sa malo postiť, tak čo vynecháte zo svojho jedálnička ?  Je to len na Vás.

Použitá lieteratúra : Slovenská vlastiveda II 1943, R. Bednárik

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.


Už ste čítali?