Ako sa stanuje na snehu pri -10 °C

Autor: Saška Uhlárová | 12.3.2018 o 18:21 | Karma článku: 10,60 | Prečítané:  7952x

Stanovali ste už niekedy na snehu ? Alebo sa iba chystáte niečo také vyskúšať ? Alebo vás iba zaujíma ako prebieha takáto stanovačka. Prečítajte si, s akými problémami sa môžete stretnúť a na čo si dávať pozor.

V rámci nášho "malého tréningu", pri ktorom sme si chceli hlavne otestovať kvalitu nášho vybavenia, sme sa dohodli partia priateľov na spoločnú stanovačku v objatí hôr Malej Fatry. Vyšliapať si to v mínusových teplotách a snehu niekde pod vrchol kopca, postaviť si tam stan a prespať do rána, taký bol plán. 

Zaparkujeme na posledom parkovisku vo Vrátnej. Osem parťákov sa tu stretlo, aby o ôsmej hodine večer s plne naloženými batohmi vypochodovalo na Chatu pod Chlebom. 
Vystúpim z vyhriateho auta v tepláčikoch do mrazivého, fatranského počasia. Začíname s prípravou na výšľap. Pekne na seba navrstvíme kusy funkčného, teplého a nepremokavého oblečenia tak, aby to malo aj význam. Vedieť sa správne obliecť tak, aby ste sa pri pohybe nepotili ako pornoherci v akcií, alebo nemrzli za pochodu, je pre vaše pohodlie pri turistike jedna z dosť dôležitých vecí. V rýchlosti to zhrniem takto...


-Prvá vrstva oblečenia odvádza pot od tela a udržuje ho v suchu. Funkčné tričko, termo tričko. 
-Druhá vrstva zabraňuje úniku tepla a odvádza pot z prvej vrstvy. Flisové oblečenie, alebo softšelka, ktorá môže byť zároveň aj vetruodolná a čiastočne aj vodeodolná a tým vytvára ochranu ako tretia vrstva.
-Tretia vrstva vás má udržať v suchu. Žiadny dážď, sneh sa nemajú ku vám dostať. Kvalitná outdoorová vetru a vodeodolná bunda najlepšie s kapucňou. 
Cez hlavu uniká tretina telesného tepla a tak je na mieste, natiahnuť si na hlavu čiapku. Mať omrznuté prsty na rukách a nohách tiež nieje žiadna sláva a tak trošku zainvestovať do rukavíc a topánok s kvalitnými ponožkami, je tiež na mieste. Mne osobne sa najviac oplatili rukavice palčáky, v ktorých mi zaručene nikdy nebola zima na prsty. 
Čo sa týka nohavíc, tiež použijeme vrstvy. Najskôr funkčný materiál a na to nepremokavý a vetruodolný materiál. Celkom šikovné sú návleky na nohy, ktoré ochránia topánky a nohy pred snehom. S návlekmi vám nenapadá do topánky sneh, ak náhodou stúpite do hlbšieho snehu. 


V rýchlosti sme si zhrnuli taktiku funkčného obliekania. Vyobliekaní sme, môžeme si teda podeliť náklad, ktorý budeme spoločne niesť. Pod Chleb si nesieme štyri stany. Expedičné stany nemajú veľkú váhu, pohybuje sa do 3 kg, ale predsa nieje fér, aby celú váhu stanu niesol jeden obetavec. Pekne sme si podelili aj stany. Predsa pri dlhšom výstupe človek cíti každé deko na ramenách. Mne pribudli do batohu paličky od stanu a kolíky.

Nadstavím si palice na správnu veľkosť a pozerám do kufra auta na mačky. Berieme mačky ? Váhavo pozriem na ostatných. Zaznelo hromadné Nie. A tak, mačky nechávam mačkami, ležať v teple v kufri auta. Pomaly sa každému rozsvietila na hlave čelovka. Batohy máme na chrbtoch. Nálada našťastie nieje pod bodom mrazu, ako okolitá teplota a začíname pomaly kráčať do tmy. 


Mierny stupáčik a náslené serpentínky pri ktorých sa už uhol pod ktorým stúpame hore začína zväčšovať. Mne osobne pri výstupe do kopca stačí mať oblečenú prvú a druhú vrstvu oblečenia. Keby bolo už fakt zlé počasie a zima mám ešte tretiu vrstvu, ktorú si nesiem so sebou pripnutú o popruhy batohu. Hore, Hore, Hore stúpame hore. Nikdy to nieje jednoduché. Kráčame lesom po vybehanom chodníku, cez ktorý vedie nejaká bočná ulička zjazdovky. Po asi hodine kráčania lesom uvidím nad hlavou hviezdnu oblohu a pred sebou ešte väčší strmák. V podstate vidím pred sebou zjazdovku a my sa štveráme hore na samý vrchol tohto strmého kopca, až na Snilovské sedlo.
Hneď, ako mi začnú nohy kĺzať pri každom urobenom kroku dozadu, začnem preklínať mačky, ktoré oddychujú v kufri auta. Nechať sa strhnúť davom...Nie, netreba ich. Ach jáj. Tak teraz trp dievča. A tak, kráčam neisto a veľmi opatrne z nohy na nohu a sledujem si každý jeden krok, aby som sa neskotúľala po zjazdovke dole, odkade som prišla. Kúsok pod Snilovským sedlom sa počasie už pokazilo. Čím bližšie sme k hrebeňu, tým viac fúkalo a snežilo. Je čas obliecť si tú tretiu vrstvu, čo si tak poslušne nesiem na batohu. Z hrebeňa to máme už iba po rovinke ku chate. Cestou si svietim na rôzne kreatúry zo snehu, ktoré lemujú chodník. Pripadá mi to ako Rorschachov test, alebo obláčiky. Keď hádate na aké zviera, osobu, vec sa vám podobajú.  Za necelú  trištvrtehodinku dorazíme na chatu.

Otvorím dvere na chate a ostanem zaskočená. Nie v zlom, ale v dobrom. Najskôr nechápem, ako je možné, že tu vo výške 1 423 m.n.m., kde si musí človek poctivo vyšliapať asi 2 hodinový strmák, je o 22 hodine večer toľko ľudí, koľko nájdete v bežnej dedinskej krčme v sobotu večer pri futbalovom zápase. Teší ma, koľko ľudí má záľubu v horách. Prisadneme si k veľkému spoločnému stolu, kde sa všetci musia poposúvať, aby sme sa tam vôbec zmestili. Keby príde ešte 5 ľudí naviac, sedíme si navzájom na kolienkach. Doplníme "palivo" kapustnicu a nejaký aperitív, trošku posedíme a vydáme sa naspäť do zimy, ktorá nás čaká vonku.

Dvaja páni, čo vonku postávajú pri cigaretke, sa nás so zvedavosťou a začudovaním pýtajú, či ideme bivakovať. Veď, že na chate majú ešte voľné miesta, môžeme spať v teple. Ale pre toto sme sem neprišli. Našli sme si vcelku rovnú plochu, niekoľko metrov od chaty a začali so stavbou stanov. Rýchla úprava terénu malou lopatkou. Na oko sa to zdá byť rovné. Poviem vám, že to nieje také jednoduché, hlavne v tej zime, tme a v rukaviciach prevliekať tyčky stanu cez jemné plastové očká. Hm, ak by ešte aj do toho fúkalo, mali by sme to omnoho ťažšie, ale počasie bolo ku nám celkom vľúdne. Ďaleko v tme pod nami matne vidieť obrysy rozplývajúcej sa inverzie. Ráno bude pekný výhľad zo stanu, si pomyslím. S troškou trpezlivosti a manuálnej zručnosti stoja za pár minút pred chatou okrem dvoch snehuliakov a ôsmich dobrodruhov, štyri stany. 

 

"Dávaj bacha nato, aby si nedoniesla sneh do stanu" Táto veta mi ide v hlave. Tak veľmi opatrne vyťahujem z batohu karimatku, ktorú ukladám na zem spolu s  páperovým spacákom. Batoh oprášim od snehu a položím ho do stanu. Sadnem si do stanu a čo najopatrnejšie sa vyzúvam. Fakt si dávam pozor, aby som do stanu nenavlákala sneh. Topánky nechám v malej predsienke. Zazipsujem stan, sadnem si na spacák, pozriem sa pred seba a vidím kúsky snehu. Do ... ako sa sem dostal ? Veď som sa tak snažila. Chápem, že ak si sem navláčim sneh hneď na začiatku, tak to tu budem mať celkom mokré. No, budem sa musieť v tomto zlepšiť. Je okolo polnoci, vonku asi -10 stupňov a my sa pomaly ukladáme spať. V termoprádle, zazipsovaní v spacákoch ležíme ako také húsenice pod ochrannou tenkou plachtou stanu. Rozmýšľam, či si mám obliecť ešte aj mikinu, alebo nie. Ale je dobré, že som si ju obliekla. 


Počas noci sa zobudím asi 6x. Mám nato hneď niekoľko dôvodov, ktoré mi znepríjemňovali spánok. Prvý a ten hlavný bol, že sme si mali vykopať a lepšie upraviť "plošinu" , na ktorej sme si postavili stan. Aj keď uhol je fakt nepatrný, nohy mám nižšie ako hlavu a tak sa z karimatky, ktorá je zo spodnej časti potiahnutá izotermickou fóliou pomaly šúcham smerom dole. Parádne mi to znepríjemňuje snahu o spánok. Vždy sa nato zobudím. Dobrá správa je, že mi neťahá od zeme. Kvalitná zimná karimatka spĺňa svoju funkciu. Keby ešte bola vo vodorovnej polohe, bolo by to oveľa, oveľa lepšie. Ďalší dôvod, pre ktorý nemôžem pekne spinkať je, že sa už asi 3x budím na to, že mi je zima na chodidlá. Dôvod je veľmi jednoduchý. Aj keď je môj spacák veľkosti 170 cm a ja mám 164cm, priestor, ktorý mi vzniká v dolnej časti spacáku pri nohách, je asi 30cm. Počas spánku sa stočím nabok ako embryo s pokrčenými nohami do stredného priestoru, kde je najširšia časť spacáku. Neviem, ako sa mi to podarí, ale vždy sa nato zobudím. Ponožky mám teplé termo, spacák píše komfort v  -17 stupňoch, ale mňa oziaba na nohy.

Keď sa zobudím asi šiesty krát, je už skoré ráno a svetlo. Počujem zipsy stanov. Asi je čas vstávať. Posadím sa do mrazivého rána zakuklená ako húsenica, z úst mi ide obláčik pary. Vytiahnem ruky zo spacáku a prejdem dlaňami po vrchnej oranžovej textílií spacáku. Sakra, je to mokré ! Celý povrch je ako keby slizký. Vnútro je našťastie v suchu. Ale, ako to ? No jednoduchá fyzika, pekne sme si v stane počas noci nadýchali, para skondenzovala a padala na nás ako rosa. S kusom sebazaprenia vyliezam z vyhriateho spacáku a hneď si obliekam vrstvy teplého oblečenia. Prichádza tá chvíľa... Keď odzipsujem stan a pod sebou uvidím údolie v inverzií a nad hlavou modrú oblohu. Ok, idem nato... Odzipsujem stan a vidím 10 metrov pred sebou iba hmlu s vločkami snehu. Náladu nám to nepokazí a hneď zrána sa rozbehne horlivá debata o kvalite spánku. 


Jednoznačne sme sa zhodli, že na nerovnom teréne sa spalo fakt zle. Radšej obetovať viac času kopaním dokonale rovnej pološiny, ako sa celú noc šmýkať po karimatke dolu briežkom. A to sme mali so sebou aj lopatku, ale sme boli hnilí. Čo sa týkalo karimatky, najluxusnejšie sa spalo tým, ktorí mali nafukovaciu. Ale pri -10 sme ani na aluminiovej nejak extra nemrzli. Môj problém s veľkým priestorom pri nohách sme vyriešili tým, že si budem okolo nôh obmotávať tenkú páperovú bundu. Orosené spacáky by sa pri slnečnom počasí rýchlo usušili na slniečku, ale takto v hmle by to mohol byť celkom problém. Hlavné je, že neboli mokré zvnútra. 



Krátke zhrnutie nášho spánku prebiehalo pri rozkladaní varičov. Chceš ráno kávičku ? Ok. Tak si musíš rozložiť varič, so skrehnutými prstami ho zapáliť a oškrabať si kúsok čistého snehu, ktorý si premeníš v nádobe na horúcu vodu. Na rad prichádza testovanie jedla. K dispozícií máme pár druhov dehydrovanej stravy. Horúcu vodu nalejem priamo do sáčku, uzavriem pohrkám, otvorím a gurmánsky zážitok sa môže začať. Ovsené vločky s brusinkami ako raňajky chutia skvele. Na koštovku máme "hlavné jedlo" kura s ryžou hotové za 5 minút. 


Sáčik s názvom Chicken Tikka síce vyzeral ako "tyka", ale chutil celkom obstojne oproti ostatným príchutiam. Hm, za mňa chutil asi najlepšie zo všetkých. Doplníme si energetické zásoby, naplníme termosky horúcim čajom a začíname baliť. 


Ako sme si stany postavili, za pár minút boli aj zbalené. Nastúpení stojíme pred chatou a rekapitulujeme. Nezmrzli sme, nijaké ujmy na zdraví nemáme, akurát sme trošku nevyspatí, ale to sa dá odpustiť. Pre nás celkom podarená stanovačka, ktorá splnila svoj prvotný zámer. Odhalili sme pár nedostatkov, ale o to nám predsa išlo. 


Ďakujem za venovaný čas 
Prajem Vám príjemné zážitky na horách AU. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Prežil útok na Bataclan: Slovensko ma vyliečilo

Tu som sa naučil znovu žiť. V Paríži by sa mi to nepodarilo, hovorí Thomas Tran Dinh.


Už ste čítali?