reklama

Na motorke do pekla

Je tu leto, čas dovoleniek a výletov. Motorkárov je na cestách čoraz viac. Hľadajú tiež zaujímavé miesta na motovýlety. Ako to vyzerá, keď sme sa vybrali na výlet my? Nič nejde tak, ako má a na záver sme skončili v pekle.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Samozrejme, nie je peklo, ako peklo. My sme sa vybrali do toho motorkárskeho pekla. Za sebou nechávame hranice Slovenska a pred nami sa rozprestieralo Česko so svojimi vesnicemi a hospodami.

Obrázok blogu

To motopeklo sa malo nachádzať niekde tam. V navigácií nám svietilo 500 km, čo je tak päť hodín cesty. Však jeden deň na presun by mal stačiť. 

Kúsok za hranicami sme zastavili na jednom motoreste. Polemizujeme nad tým, či v Čechách potrebujeme diaľničnú známku, alebo nie. Za našim stolom sedel v roztrhanej rifľovej košeli s nášivkami jeden pán čoprista. Čo sa budeme dohadovať a gúgliť. Tam za nami sedeli informácie z prvej ruky. Nad našou otázkou chvíľku pouvažoval a potom dodal. "Podívejte, já většinou nejezdím po dálnici, ale když se tam už dostanu, tak známku jsem si nikdy nekupoval. Ne, neznám nikoho kdo by si kupoval známku na motocykl." Pre nás tieto slová starého motorkára znamenali: Nie, nepotrebujeme diaľničnú známku.

Čo tak si tú cestu do pekla nejak skrášliť? Prechádzali sme krásnou horskou cestou plnou zákrut, ktorá viedla cez Beskydy. Tie Beskydy. Niečo mi bolo na nich také známe. Jasné, veď tu v týchto lesoch vládne Radegast. Isto tu nájedme aj pivo. A aj sme našli...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Socha Radegasta v Beskydách
Socha Radegasta v Beskydách 

Do navigácie sme si zadali Pustevy nad Radhošti a dostali sme k rampe na parkovisku. Ďalej to už nešlo. Pán čo vyberal parkovné mi vysvetlil, ako sa dostať ku soche. Pokračoval ďalej v rozhovore a rozhadzoval rukami na všetky strany. Ukazoval...Tam sú Pustevny. Tam je Stezka Valaška (Nejaký chodník korunami stromov). Vy choďte tam do lesa. Lesným chodníčkom po kamenných schodoch sme sa za pol hodinku dostali ku soche Radegasta. Dominik sa celú cestu modlil za kúsok piva v tom teple. A jeho tajné modlitby v tom lese asi vypočul ten Radegast, pretože priamo pod sochou bol stánok v ktorom čapovali "Radka". Prešli sme sa aj k tým Pustevnám. Aj keď doteraz neviem, čo to tá Pustevna vlastne je. Asi tým mysleli, tie pekné maľované drevené chalúpky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
bufety na Pustevniach
bufety na Pustevniach 

S pokročilou hodinou sa poberáme ďalej. Slnko už pomaly začína zapadať a my sme niekde pred Ostravou. Do pekla sme tento deň nedošli. Nevadí, veď sme na výlete. Vygúglime nejaký blízky autokemp. Frenštat pod Radhoštem. Fakt pekný camp s čistou sprchou na žetóny, kuchynkou a upraveným okolím. Bolo v ňom celkom rušno. Autá, karavany, stany, kopec detí čo sa tu premávali na bicykloch a motokárach. Letné prázdniny sú bezpochybne za dverami. Ten náš mini stan sme postavili celkom rýchlo. Zostalo nám teda dosť času na večerné vysedávanie v bufete. 

Kemp vo Frenštate
Kemp vo Frenštate 

Ráno sme sa nasúkali sa do tých čiernych moto skafandrov a vyrazili na cestu. Prvá zastávka bola Ostrava. Krátko pred deviatou ráno sme dorazili do priemyselnej časti Vítkovice. Obrovský komplex starej bane a železiarne dodávali tú pravú atmosféru k nášmu výletu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Komplex železiarne Vítkovice
Komplex železiarne Vítkovice 

Všade navôkol obrovské železné priemyselné stavby a pomedzi ne urobené chodníčky pre turistov. Celý komplex sa domáci snažili využiť naplno. A namiesto toho, aby areál schátral a rozkradol sa, teraz žije ako výborná atrakcia. V obrovskom plynojeme sa nachádza koncertná hala.

Koncertná hala v starom plynojeme
Koncertná hala v starom plynojeme 

Druhá vysoká budova schováva lezeckú stenu. Na špici jednej z vysokých pecí je kaviarnička s parádnym výhľadom. Samozrejme, že sme využili možnosť posedieť si v tejto netradičnej kaviarni, ktorá pripomína šrób. Preto má aj názov Bolt Tower.

Bolt Tower - kaviareň
Bolt Tower - kaviareň 

Vyviezol nás sem personál cez dva výťahy za poplatok 200 korún. V cene vstupenky bola aj tá kávička. Prechádzka v týchto priestoroch mala svoje čaro.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Komplex Vítkovice
Komplex Vítkovice 

Keby máme viac času a neponáhľame sa do toho pekla, tak sa určite ešte zastavíme vo Svete techniky. Budova plná rôznych technických noviniek, ktoré by sme si mohli odskúšať. Pani na recepcii nám ale povedala, že interaktívna prehliadka za 260 korún trvá približne tri hodiny. Žiaľ, toľko sa tu zdržiavať nemôžeme. 

Lavica pred Svetom techniky
Lavica pred Svetom techniky 


Navigácia nám ukazuje smer Poľsko. A nad hlavami sa nám začali kopiť ťažké tmavé oblaky. Dnes to vyzerá na dážď. Rúbeme si to po poľskej diaľnici asi pol hodinu. Nuda. Tá cesta na diaľnici nám nič neprinášala. Na benzínke sme zadali do navigácie cieľ mimo diaľnic. Museli sme to otočiť naspäť na Čechy smer Jeseníky. Keď som sa obzrela za seba videla som tie ťažké tmavo-modré oblaky plné vody ako sa nízko vznášajú nad domami. V duchu sa modlím, aby sme tomu búrkovému mraku ušli. Smer jazdy sme mali správny. Búrka bola za chrbtom, nie pred nami. Cestou sme narazili na malý motorest hneď vedľa cesty.

Poľský motorest
Poľský motorest 

Pekné posedenie vonku, kde rozvoniavala fazuľová a hrachová polievka z poľnej kuchyne.

Obrázok blogu

Pred motorestom stálo pár motoriek, áut a bicyklov. Scéna vystrihnutá ako z poľského Route 66. Do pierogov mi začali padať prvé kvapky dažďa. Balíme taniere a sťahujeme sa pod strechu, kde sme prečkali malú prehánku. 

Obrázok blogu


Konečne nebolo sparno. Kvapky padali na rozpálený asfalt a rýchlo sa odparovali. Utreli sme z motorky kvapky vody, sadli a vyrazili vpred. Za krátku chvíľu sme opäť prechádzali České hranice pekným horským prechodom. Vleteli sme do dedinky Česká Ves. Na plote jedného domu videla tabuľa " Veterán múzeum". Preleteli sme okolo, ale na najbližšej križovatke motorku otáčame k tomuto miestu. Milá pani nám porozprávala o ich veterán klube a previedla nás cez garáž s exponátmi. Takmer všetky vystavené motorky boli funkčné. Vyvetrajú ich vždy na nejakom zraze. Staré Jawy, vojenské motorky, bicykle a aj starý mercedes. Bola to taká pekná zastávka na našej ceste. 

Veteran muzeum Česká Ves
Veteran muzeum Česká Ves 

Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali niečo cez šesť hodín. Hm, asi by bolo vhodné, nájsť si opäť kemp. V obci Jeseník sme sa ubytovali v kempe Bobrovník. Po zaplatení 180 korún nám pani oznámila vetu. "Najděte si suché místo pro ten stan, máme tu dost mokro." Tak díky.
Suché miesto sme našli pod jedným ihličnanom,vedľa kempujúceho Nemca v karavane. Po utáborení dostal Nemec bojovú úlohu. Za plechovku jedného "Plzníka" nám strážil veci a my sme mohli ísť na prieskum okolia.

Kemp číslo 2
Kemp číslo 2 

Miestny obchod a vyhliadková veža Zlatý Chlum. Noo, s tou vyhliadkou to bolo trošku komplikovanejšie. GPS ukázala cestu, až ku vyhliadke, ale po prejdení asi piatich kilometrov nás chcela milá GPS poslať na lesnú cestu. Skúsili sme po nej prejsť, niekoľko metrov. Ale cesta zničená po drevoťažbe, nebola vhodný terén pre nás. Odstavili sme motocykel na lesnom rázcestí. Tabuľka na strome ukazovala ešte 4 kilometre ku cieľu, hodinky ukazovali pol ôsmej. No nevadí, Zlatý Chlum sme si pozreli na obrázku a otočili sa naspäť do kempu.

cestou na Zlatý Chlum
cestou na Zlatý Chlum 


Tento kemp bol trošku viac socialistickejší a skromnejší. Vrátili sme sa v čase o pár desiatok rokov dozadu, ale nám to nevadilo. Všetko, čo sme potrebovali, bolo po ruke. Kuchynka, čisté toalety, sprcha a náš malý stan.

Obrázok blogu



Ráno tretí deň. Tento deň by sme už mohli dôjsť do cieľa. Štartujeme smer Jeseník - Dlouhé Stráne.

cesta Jeseník - Dlouhe Stráne
cesta Jeseník - Dlouhe Stráne 

Tam by sa mala nachádzať celkom pekná prečerpávacia vodná nádrž a elektráreň. Prechádzali sme horským prechodom, ktorý je určite rajom pre motorkárov.

Pozor zákruta...
Pozor zákruta... 

Krásny asfalt, zákruty a všade naokolo krásna príroda. K prečerpávacej nádrži sme sa nedostali. Na parkovisku nás zastavila značka zákaz vjazdu. K elektrárni to bolo ešte päť kilometrov pešo. Vonku hrozné teplo a kráčať v tých motorkárskych otepľovačkách päť kilometrov by bol zabijak. Vzdali sme sa opäť ďalšieho cieľa, ale raz sa sem vrátime,najlepšie na bicykloch. 
Prechádzame cez Dolní Moravu. Nechápem tomu názvu, veď podľa správnosti sa práve nachádzame na severnej, čiže hornej Morave. Ale tak nech si to tu volajú ako chcú, je tu pekne. Úzke cestičky pomedzi chalupy a vesnice, polia plné jačmeňu a obilia, sem-tam malá hospoda pri ceste. V diaľke na kopci sa rysovala silueta Stezky v Oblacích. Veľká drevená opacha na štýl Bachledky, postavenú na kopčeku. Táto Stezka tu už pár rokov láka turistov. Nás však neprilákala. 

Na kopci Stezka v Oblacích
Na kopci Stezka v Oblacích 

Cesta cez Dolnú Moravu bola obsypaná starými vojenskými bunkrami a objektmi. Snáď každý kilometer sme jeden uvideli niekde na vŕšku. Nemohli sme si nechať ujsť možnosť, prejsť sa po takomto betónovo-železnom čude, ktoré stálo opustené a zarastené v tráve. Tento bunker si zrejme pamätá bombardovanie z druhej svetovej vojny. Dopad strely ohol železné výstuhy steny a odlomil kusy betónu. 

Králická pevnostní oblasť
Králická pevnostní oblasť 
Obrázok blogu

Nastali aj menšie technické problémy. Na displeji sa rozsvietila kontrolka. Výmena žiarovky. To nieje predsa žiadna katastrofa, a tak sme zastavili na čerpačke. Kúpili sme žiarovku, nanuky a vymieňali. Znie to veľmi jednoducho, ale dostať sa do toho malého priestoru a napchať žiarovku, tam kam patrí nebolo vôbec, ale vôbec jednoduché. Zo svetla sa vysypala malá kovová sponka a napchať ju spolu so žiarovkou na to správne miesto si vyžadovalo istú dávku trpezlivosti. 

Výmena žiarovky
Výmena žiarovky 

Paráda, hotovo. Spokojný s heroickým výkonom sme sedeli na obrubníku a pozerali sa na motorku. Niečo tam, ale chýbalo. Však my sme nemali skrutku, ktorá mala držať hlavný stojan.

Tam kde končí nanuk niečo chýba...
Tam kde končí nanuk niečo chýba... 

Ten držal, len na jednej skrutke. Pani z čerpačky nám ponúkla pomocnú ruku. Ochotne našla podobnú skrutku aj s matičkou a zachránila nás. Mohli sme pokračovať ďalej. 

Cez hrádzu
Cez hrádzu 


Náš ďalší cieľ, ktorý sme mali cestou bola protipovodňová nádrž Les Království. A bola to fakt pekná zastávka. Celá priehrada s vežičkami pôsobila fascinujúco.

Les Kralovstní
Les Kralovstní 

V bufete s výhľadom na priehradu sme presedeli v chládku dobrú hodinku. Pozrela som na hodinky. Hmm, ani dnes to nestihneme do toho pekla. Tento deň sme sa dopracovali iba do Liberca. Ďalej to už nešlo. Prespali sme u švagrinej a ráno vyrazili ďalej...

Za 35 kilometrov by sme mali doraziť na miesto. A krátko pred obedom sme tam aj naozaj dorazili.. Hell's Mine / Pekelné Doly.

Pekelné Doly
Pekelné Doly 

Na odbočke k Dolom bola osadená tabuľa "zákaz vstupu autám". Nás táto tabuľa neobmedzovala, a tak sme vybehli na motorke priamo ku vchodu. Stáli sme pred bránou do najväčšieho prieskovcového podzemia v Európe, ktoré je prístupné pre motorkárov. Vošli sme do podzemia.

vo vnútri
vo vnútri  

Vonkajšia teplota hneď klesla o pár stupňov nižšie. Na stenách lucifer, pavúky a rôzne príšerky, na zemi biele čiary pre jazdcov, pod klenbami posedenie na gaučoch a pri východe bar.

Posedenie v chládku
Posedenie v chládku 
Hell Mine
Hell Mine 

V tom motopekle to vôbec nieje zlé. Majú tu všetko od piva až po palacinky. Z motorky sme si objednali nealko pivo a zvalili sa na gauč.

Bar v Dole
Bar v Dole 

 Vo vnútri je zákaz parkovať. Vonku je dosť veľa miesta na parkovanie. Stálo tam množstvo motoriek. Desať hodín ráno a už sa to tu hemžilo strojmi. Poznávacie značky vozidiel patrili Čechom, Poliakom, Nemcom a Slovákom. 

Obrázok blogu

Bolo tu fajn, ale celý deň sme tu stráviť nechceli.

Na západe Čiech sú veľmi krásne miesta. My sme sa vybrali priamo do kolísky turistiky.

Kolíska turistiky
Kolíska turistiky 

Ku Pravčickej bráne viedol lesný chodník a tak motorky zostali na parkovisku. Za necelú hodinku sme stáli pod staručkým horským hotelom, ktorý bol postavený na skalných bralách. Dotankovali sme tekutiny a vrátili sa naspäť na parkovisko.

Pravčicka brána
Pravčicka brána 

Ten jednodňový výlet sa nám trošku natiahol. Po ceste domov nám niekde vo vesnici došiel benzín. Ako je to možné ? Ľahko. Ukazovateľ nádrže bol pokazený. Odhadom na jednu nádrž sme mali spraviť 300 km. Podľa toho sme sa aj riadili. Chyba nastala vtedy, keď sme zabudli sledovať prejazdené kilometre. Na ukazovateľovi svietilo číslo 334 km. Najbližšia čerpacia stanica bola 7 kilometrov. Riešenie sa našlo rýchlo. Svahovitý pozemok s pekne upraveným trávnikom, to sa rovnalo benzínovej kosačke. Áno, benzín. To sme potrebovali. A tak aj bolo, pán z pekne upraveného dvora nám predal za 100 korún liter a pol benzínu.

Tankovanie z PET flašky
Tankovanie z PET flašky 

To bol asi najdrahší benzín, ktorý sme kedy tankovali, ale keď človek nemá na výber. Nádrž vcucla benzín a my sme boli zachránený. 

Cesta domov už nebola plná zastávok. Tlačil nás čas a búrka. Jedna malá zastávka v Mlade Boleslav, kde sme poobzerali staré škodovky a znova sme sedeli na dvojkolesovom tátošovi.

Škodovky v Mlade Boleslav
Škodovky v Mlade Boleslav 
Obrázok blogu

Tentoraz tá búrka nebola za chrbtom ale rovno pred nami. Blesky v diaľke ožarovali oblohu a my sme rozmýšľali nad našimi nepremokmi v kufroch. Pri Brne nastal čas na nepremokavý komplet. Vyzerali sme ako dve tučné muchy na motorke. Ale nepremok splnil účel. Bolo v ňom teplo a neprepustil ani kvapku. Po pravej strane plieskali blesky a z ľavej strany to tiež nevyzeralo ružovo. Zmokli sme, ale búrka nás našťastie zastihla iba okrajom. Domov sme došli za tmy krátko po polnoci. 

Tak vznikol z nášho jednodňového výletu päťdňový. Do toho motopekla sa išlo fakt ťažko. 500 kilometrov sme zdolali za štyri dni. A za to všetko môže severné Česko. Beskydy, Jeseníky, Krkonoše, krásne horské prechody, vidiek, chalupy a vesnice. Tu sa človek stratí v čase, pretože tu je stále čo obdivovať. Cestou sme videli toľko zaujímavostí, že by bola škoda iba preletieť okolo a nezastaviť sa. Na tejto našej ceste úplne platilo pravidlo, že už samotná cesta sa stala cieľom. 

Obrázok blogu

Saška Uhlárová

Saška Uhlárová

Saška Uhlárová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Rada cestujem, spoznávam, objavujem. Občas sa zúčasním nejakého šialeného výletu, ktorý mi spestrí všedné pracovné dni. A tak, rada sa podelím o tieto zážitky. Nech sa pobavíte... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu